predchadzanie prirodzenosti

Keď si otvorím facebook a rolujem príspevkami, zisťujem, že väčšina mojich kamarátok pridáva pozitívne príspevky ukazujúce harmonický život v rodine. Na Valentína tobôž. Srdiečka, kytice, zákusky, šaty, úsmevy. Ja som dostala na Valentína veľké h… Rozmýšlala som, čo by sa stalo, keby som dala na facebook príspevok o tom aká som nešťastná, ako neviem, kde sa mám pohnúť, čo mám robiť, lebo všetko okolo mňa sa rúca a moja posledná nádej – Boh mlčí.

Áno, rozhodla som sa modliť, čítať písmo, byť veriaca. Ale nejako sa mi to nedarí. V okolnostiach, v ktorých sa nachádzam by mi normálne zmýšlajúci človek radil rozviesť sa, odísť, vykašlať sa na neho. Ale bolo by to kresťanské? Rozvod je posledná štácia na ceste manželstva, do ktorého som plná nádeje a samozrejme aj naivity dobrovoľne vstúpila.

V Biblii sa píše, že sa nemáme rozčulovať – hnevám sa každý deň, keby som mala prejaviť svoje emócie navonok, asi by som chytila tlčik na mäso a rozbila by mu hlavu. Alebo pridala otravu do jedla. Alebo… Bože odpusť.

V Biblii sa píše, že máme žehnať svojím nepriateľom – skúšam, ale je to úprimné? Žehnaj Bože môjmu mužovi, ktorý celé dni spí, nechodí do práce, posiela ma do pi…ak mu vyjadrím nesúhlas, nadáva, rúha sa, púšťa si hudbu na tisíc decibelov. Pije, každý deň pije a ešte si aj pohúli a nemyslím cigarety. Takémuto človeku mám žehnať? To sa mi darí akurát tak v tých dobrých dňoch, keď je kľudný, milý, poupratuje, povenuje sa deťom. Neuveriteľné, ale áno, aj také dni sú.

V Biblii sa píše, že máme milovať… Bože odpusť, ale ako mám milovať niekoho, kto mi ubližuje, kto nie je podľa mojich predstáv? Modlím sa za to, aby som to dokázala, ale žiaľ, ten hore len mlčí. Jediné čo mi dáva, je prežiť to a nemať chuť si niečo urobiť, lebo úprimne, bez neho by som si to dávno hodila.

Tak sa modlím: Bože, daj nech je pokoj. Bože, daj, nech prestane piť a húliť. Bože daj, nech ho milujem. Bože, už to ďalej nevydržím. Ak mám od neho odísť, daj mi znamenie. Bože, odpusť mi, že nie som dokonalá manželka. Bože… a samé Bože, a ten hore len mlčí.

Tak čo teda? Zaslúžim si trpieť, znášať jeho nálady, byť ponižovaná nadávkami, neľúbená, hanená, nespokojná, frflajúca, hnevlivá, ja neviem čo všetko ešte… A vraj Boh všetkých miluje. Ak je to pravda, prečo ma nevypočuje? Prečo neurobí zázrak?

Nemám sa ani komu sťažovať, každý by mi radil, odíď od neho. Ale bolo by to kresťanské?

Ostáva mi len byť trpezlivá a vydržať to, každý deň odpúšťať, veriť, že prídu dobré dni. To je údel ženy, ktorá číta Bibliu a snaží sa podľa nej riadiť?