Opustila ho. Bez slova, s milión slov, ktoré boli vyslovené predtým a on ich nepočúval. Koľkokrát mu povedala, ako ju ničí pozerať sa na neho. Na neprítomné oči plné prázdnoty. Ako hľadal zmysel tam, kde nebol. Ako ju klamal, zavádzal, manipuloval. Ako na nich kašlal, nevenoval sa im, celé dni preležal a nečinne sa prechádzal po byte a jediné na čom ti záležalo, bola omamná látka.
Marihuana… vraj neškodné zlo? Začal ju brať každý deň. Každý a už to nebolo tajomstvo v rodine. Bongo položené v kúpelni pri práčke, bongo v umývadle v kuchyni. Čo ťa po tom, že to uvidia deti. A matka ktorá klamala a vymýšlala si príbehy o tom, že to je len špeciálny tabak a deti chápavo prikyvovali svojimi malými hlávkami. A jemu to bolo jedno. Úplne jedno. Rýchlo do práce, rýchlo zarobiť peniaze, tri štvrtiny minúť na trávu, zvyšok omrvinky podhodiť žene, nech je aspoň trochu spokojná, veď ona sama zarába dosť. Potom si od nej pýtať. Daj mi desať euro, na druhý deň ďalších desať a tak ďalej a ona ti dávala, len aby bol pokoj, len aby bol klud. Lebo vedela, že keď nebudeš mať svoju dávku, chytíš hisák, budeš odporný, nervózny, nevrlý, budeš kričať po deťoch a budeš jej nadávať aká je pi…že ti nedala. Tak radšej dá, aj keby nebolo čo jesť…
Ale jedného dňa si povie dosť. Už stačilo… a odíde a ty sa utápaš v bludoch, v paranojách, o tom, že niekoho má, o tom, že sa kurví… veď nemala dôvod nechať ťa. Nerobil si jej nič. Iba si mlčal, zhúlený plnil všetky jej želania a pri tom si jej kradol dušu a telo, ktoré jej postupne kradli… ale to nič, to nebol dôvod k tomu, aby odišla… a tak húliš ďalej a ľutuješ sa… a keď nemáš na trávu, prežívaš zlé chvíle, máš chuť zabiť ju, seba, pomstiť sa, šibe ti, máš chuť vyskočiť zo svojho tela… ale potom sa zjaví dávka a ty si opäť pár dní spokojný a neničíš život sebe ani nikomu inému. Lebo ona tu už nie je…
Celá debata | RSS tejto debaty