Moja prvá tohtoročná kniha sa skončila skôr ako som sa rozhodla ju dočítať a to ma teda riadne napálilo. Môže si toto autor vôbec dovoliť? Predostrie vám tanier plný tajomstiev, odhaľujete jedno po druhom, vychutnávate si to a keď ste si už istý, že tie tajomstvá sú nekončiace a vás čaká ešte kopa pôžitku pri ich skúmaní či objavovaní, tanier zrazu zmizne. Bác. Čo teraz? Napadá ma nájsť autora a prinútiť ho pod hrozbou …/niečo si vymyslím/ ihneď pokračovať a napísať ďalšiu knihu, ďalšie pokračovanie. Ale takto to v živote nefunguje, budem musieť čakať a dúfať.
Našťastie pri čítaní knihy Na prelome apríla a mája od Pavla Sibylu som problém s trpezlivosťou nemala. Nebola šanca. Každá jedna strana bola zaujímavá, nová, prinášala nečakané myšlienky, opisy, situácie, všetko, čo môže ale v tomto prípade nenudí.
O čom je kniha? Rozpráva príbeh viacerých postáv z pohľadu autora. Línia života troch rozdielnych žien spojeného s jedným mužom zo súčasnosti, je preťatá rozprávaním o dvoch „veľkých mužoch“ minulosti – o Gustávovi Husákovi a Imrichovi Karvašovi. Ich životy a osudy sú v knihe zvláštnym a tajomným spôsobom prepojené a na konci vás čaká absolútne nečakané rozuzlenie.
Čím ma prekvapila? Svojou reálnosťou, nenásilnosťou, prirodzenosťou. Pri jej čítaní prežijete úsmevné, ale aj smutné chvíľky. Okamihy, ktoré vám pripomenú, že nie sme len stroje z kože a kostí ale máme niečo, čomu sa hovorí city. A že ich má každý, aj keď ich možno navonok neprejavuje.
Je to kniha o objavovaní dobra v človeku ale aj o jeho temných stránkach, o trápeniach a radostiach každého z nás. Je o tom, že v každom z nás je kúsok dobra: „No bol si pomerne istý, že jedno má s tými dvomi spoločné. Všetci chceli byť šťastní. Každý však iným spôsobom a často s rozpačitými výsledkami“ (s.154).
Začítajte sa do ich príbehov, nazrite do ich životov, pocitov, prežívania, v každej z postáv nájdete kúsok seba a objavíte niečo, o čom ste už dávno vedeli, len ste sa to báli vysloviť.